Nepamätám sa vôbec, kedy som jedla tento rezeň prvýkrát, pravdepodobne veľmi dávno. Ako dieťa som vyšparchávala zo zemiakového obalu mäso a jedla som hlavne obal. Pravdaže obal musel byť veľmi dobre dochutený, celkom ako mamine zemiakové placky. Jejda, tie som strašne milovala.
Časom sa mi toto jedlo posunulo kamsi do zabudnutia, lebo nastal čas diét a vyhýbania sa kalorickým vyprážaným jedlám. Po čase som recept oprášila, lebo deti mali rezeň u babiny a chutilo... a tak sa znova dostal do našej kuchyne a na jedálny lístok.
Ako príloha stačí k nemu kopec zeleniny, ale s hranolčekmi chutí božsky 😋
Čo na to:
4 plátky karésoľ, mleté čierne korenie
cestíčko:
2 väčšie zemiaky
hladká múka
polohrubá múka
1 vajíčko
cesnak
soľ
mleté čierne korenie
majoránka
mlieko
trocha vody (v prípade potreby)
olej + masť na vyprážanie
Ako na to:
Plátky rezňov vyklepeme, osolíme, okoreníme a necháme stáť v chlade.
Zemiaky očistíme a postrúhame alebo zmixujeme na kašu. Zalejeme ich trochou mlieka, aby nehnedli. Odhadom pridáme soľ a koreniny, vajíčko a prelisovaný cesnak. Dobre premiešame a pridávame striedavo obidve múky, zakaždým riadne premiešame. Pomer múky a zemiakov by mohol byť cca 1:1. Nedá sa uviesť konkrétne množstvo, pretože závisí od obsahu vody v zemiakoch, od ich veľkosti. Takže vždy je to s množstvami trocha inak. Ja si zmes pripravujem rovnako ako na halušky a na to mám malú fintu. Keď postavím varechu do stredu zemiakovej zmesi a varecha v nej postojí, tak je cestíčko ok. Ak varecha padá, tak laborujem ďalej 😃, čiže pridávam múku. Potom zmes ešte treba doladiť chuťovo, i keď ochutnávanie surovej zemiakovej zmesi nie je kto vie ako ľúbezné.
Rozpálime olej spolu s masťou a vložíme rezne namočené v zemiakovej plackovej zmesi. Ja mám rada tú zmes poriadne napatlanú aj na okrajoch rezňa. Rezne vypražíme pekne dozlatista. Nemusíme sa snažiť robiť ich čo najpomalšie. Práve naopak, treba ich robiť rýchlejšie. Mäso zo svalstva, ktoré nie je príliš pohybom zvieraťa zaťažované, sa má vyprážať čo najkratší čas. Naopak mäso zo svalov, ktoré zviera využíva na pohyb viac, si žiada dlhšiu tepelnú úpravu, lebo je tvrdšie ako napr. mäso zo stehna, pliecka. Tieto múdrosti som niekde vyčítala a zdali sa mi logické. Takže som už dávnejšie vyskúšala rezne z karé robiť tak trocha bleskovo, čiže viac rozpálený tuk a smažiť kratší čas. Tieto rezne boli oveľa krehkejšie a lepšie ako poooomaličky smažené a dlho popostrkované rezne. Taká blbosť! ale človeka to poteší, keď sa presvedčí 😁, že nemusí pol dňa stráviť naháňaním flákoty v panvici.
Takže žiadny strach, keď bude plackový obal rezňa krásne tmavozlatý a chrumkavý, otočíme ho a osmažíme aj na druhej strane.
Na tanieri posypeme rezne strúhaným syrom. Podávame so zemiakmi v ľubovolnej úprave a so zeleninou .
Ale si mi narobila chuť...tieto rezne som doma ešte nerobila ale jedla som ich už veľakrát, sú mňamkové. Aj som sa niečo priučila o vyprážaní, priznám sa že som to nevedela. Musím skrátiť dobu vyprážania rezňov...:) Pekný deň
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za komentík, Evka. Vyskúšaj si to najprv a použi, keď sa ti to osvedčí. Aby si sa presvedčila. Aj tebe pekný deň :-)
OdpovedaťOdstrániť