streda 24. januára 2018

Domáce pečivo (dlhokysnúce v chlade)



     Asi by som sem tento príspevok nemala vôbec dávať, aby som nemala blog prerohlíkovaný 😊, ale ich príprava je taká jednoduchá ako facka, časovo temer vôbec nezaťažujúca, takže by ich vedelo urobiť aj malé decko pod vedením starej mamy alebo niekoho dospelého. Navyše rožky, či uzly sa nemusia robiť na jeden šup... nie že nemusia, ale nemôžu 😁
     Vymyslela som si rožky na večeru, lebo som chcela urobiť bryndzovú nátierku a k tej jedine rožky! No veľmi sa mi do toho nechcelo a nejako som to odsúvala stále. Odrazu mrk na hodiny, des, lebo bolo už veľa hodín. Najradšej by som sa nakopala do zadku, ale vyštartovala som do kuchyne a rýchlo, rýchlo osievala múku a pridávala patričné suroviny... mali to byť také rožky narýchlo. No ale neboli. Cesto sa miesilo v pekárni a už bol čas večere. Tak som zimprovizovala niečo iné a rožky mi boli vlastne už len na oštaru.
Polovykysnuté cesto som premiesila a dala ho vymastenej misy a šup s ním na balkón. Zbavila som sa ho. Vyhovárala som sa sama pred sebou, že by bolo hlúpe piecť rožky po večeri, neodolali by sme a zbytočne by sme sa prejedali, zaťažovali žalúdok pre spaním... Nechám ich vonku, veď je zima...a rožky upečiem neskôr, pred spaním a budú na raňajky... alebo ich upečiem až ráno, veď uvidíme, ako bude cesto vyzerať.
Ibaže ja som na cesto zabudla. Spať som išla mimoriadne neskoro a nespomenula si na ne v priebehu celého večera. Vyliezla som z postele a išla sa mrknúť na balkón. To chúďa tam nakyslo aj v chlade, ba už aj spľaslo, keď si ho nik nevšímal. Blé, blé... takže som sa vyznamenala! No a skôr mechanicky ako premýšľavo a logicky som ho poprekladala a prehnietla. Z plnej misy cesta bola odrazu zasa len malá kôpka cesta. V posteli som uvažovala, čo s ním ráno? Možno ho vrazím do pekárne, pridám múku, mlieko, premiesim a uvidím aké to bude a čo s tým? No a zrejme som s týmito myšlienkami aj zaspala. Ráno o desiatej bolo cesto ako menšia lopta. A dosť stuhlo... asi chladom! Ale vyzeralo celkom fajn. No tak som ho nechala ešte čakať, nech tá menšia lopta narastie. K cestu som sa vrátila zasa až večer o pol šiestej. No a pečivo voňalo omamne, chutilo parádne a tak premýšľam, že ho budem takto flákať častejšie 😁 a bola by škoda, keby ste si ho neskúsili aj vy. Veď prečo kupovať protivné pečivo z obchodu, keď doma si vieme urobiť dobručké a ešte si môžeme urobiť radosť pri jeho tvorení? 


 Čo na to:

500 g múka (400 g hladká 00, 100 g celozrnná špaldová alebo pšeničná)
  18 g droždie
300 g mlieko
  70 g rozpustená masť
  2 KL soľ
  1 KL cukor

Ako na to: 

Ohrejeme cca 1/2 množstvo mlieka, pridáme cukor, rozmiešame a nadrobíme droždie. Potom odvážime a preosejeme múky. Zoberieme z nej asi 3 - 4 kopcové PL a pridáme do zmesi s droždím. Metličkou zmes vyšľaháme a necháme prikryté stáť asi 30 - 40 minút. Potom zmes nalejeme do nádobky DP, pridáme zvyšok mlieka, múku a soľ.  Spustíme program CESTO a necháme miesiť. Pred dobehnutím fázy miesenia (asi 5 min pred koncom) pridáme rozpustenú vlažnú masť (teda 15 min od začiatku programu). Celý program necháme dobehnúť len do polovice, o cesto sa nemusíme starať. 
Cesto vyklopíme do vyolejovanej misy, ručne prepracujeme a prikryjeme. Misu odložíme do chladu (chladnička, balkón ap. s teplotou cca 4 -5 °C). Po asi 5 hodinách kysnutia v chlade cesto obzrieme, ak nie je spľasnuté, tak ho takzvane "zrazíme" päsťou... Ak cesto samé spľaslo, nemusíme použiť násilie 😀, potom cesto v mise poprekladáme od okrajov misy do stredu, prípadne ešte v rukách. Znova ho vrátime do misy a prikryjeme. Vrátime ho naspäť do chladu a už sa oň nestaráme aspoň 12 hodín. Potom ho pozrieme, zhodnotíme situáciu a necháme ďalej oddychovať. Ak by náhodou už teraz bolo dobre veľké, nakysnuté, môžeme začať robiť pečivo. Ak ešte dosť nenarástlo, počkáme , dáme mu čas. Cesto by malo mať asi 2,5 - 3 krát väčší objem ako pôvodné cesto.
Nakysnuté ho vyklopíme na pomúčenú dosku, prepracujeme v rukách a sformujeme do gule. Prikryjeme misou alebo utierkou a necháme ho stáť cca 10 min. 


 Potom cesto rozkrájame na jednotlivé kusy, z ktorých sformujeme bochníčky, uložíme ich na dosku a prikryjeme utierkou. Hmotnosť jednotlivých kusov by mala byť rovnaká, plus -mínus nejaký ten gram... Aby pečivá boli rovnako veľké, aby sa piekli rovnomerne a za rovnaký čas. (Ja som cesto rozdelila na 12 kusov.)
 Jednotlivé bochníčky postupne rozvaľkáme na dlhú tenkú elipsu a stáčame pozdĺž dlhej polosi elipsy. Vzniknutý malý šulec rozvaľkáme dlaňami o dosku (nepodsypávame). Po vytvarovaní rožky kladieme na plech s PNP. 
Uzlíky tvarujeme tak, že bochníček vyšuľkáme dlaňami o dosku na dĺžku cca 25 cm. Potom urobíme očko (ako keby číslicu 6) z asi 2/3 dĺžky šuľca a cez očko prevlečieme druhý koniec šúľca. Obidva konce spojíme a jemne zastrčíme dospodu.

Pečivo na plechu necháme 40 - 45 minút dokysnúť, pravdaže musí byť prikryté. 
Asi 15 min pred koncom fázy dokysnutia zapneme rúru, nastavíme ju na 210°C. 
Pečivo tesne pred pečením potrieme zmesou rozmiešaného vajíčka a 1 PL mlieka. Potom ho sypneme soľou a semienkami podľa chuti. Pred vložením do rúry plech postriekame vodou. Po chvíľke pečenia otvoríme rúru a postriekame znova. Pečieme do zlatožltej farby alebo podľa vlastných predstáv. Po 10 minútach som znížila teplotu na 180°C, ale pečenie je otázkou tej ktorej rúry, je to individuálne, takže treba ho prispôsobiť konkrétnej situácii a rúre.


Po vybratí pečivo postriekame vodou ešte na plechu a vyložíme ho na mriežku, aby sa nezaparilo zospodu.





2 komentáre:

Eva Boťanská povedal(a)...

Pečivo vyzerá nádherne, len tá príprava sa mi zdá dosť zdĺhavá či? Vlastne hlavne to čakanie na vykysnutie :))) ale asi to stojí za ten konečný výsledok. Ahoj

Vareška Motýlia povedal(a)...

Ahoj Evka, máš pravdu, ide o to čakanie, ale konečný výsledok príjemne prekvapí. Zasa ale na druhej strane, vôbec nemám pocit, že som vôbec niečo robila, keďže to bolo takto na pokračovanie. Tento spôsob sa teda hodí, keď je málo času, že si fázy prípravy rozdelíme na etapy :-D Veľmi sa používa také predlžené kysnutie hlavne pri bagetách, hovoria tomu retardácia a využívajú na to chladničky (Francúzi to zaviedli). Čítala som o tom v knihe "Pekársky učeň" od Petra Reinharta , tiež presláveného amíckeho pekára. Ahoj, Evi, pekný deň :)

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...