streda 24. januára 2018

Domáce pečivo (dlhokysnúce v chlade)



     Asi by som sem tento príspevok nemala vôbec dávať, aby som nemala blog prerohlíkovaný 😊, ale ich príprava je taká jednoduchá ako facka, časovo temer vôbec nezaťažujúca, takže by ich vedelo urobiť aj malé decko pod vedením starej mamy alebo niekoho dospelého. Navyše rožky, či uzly sa nemusia robiť na jeden šup... nie že nemusia, ale nemôžu 😁
     Vymyslela som si rožky na večeru, lebo som chcela urobiť bryndzovú nátierku a k tej jedine rožky! No veľmi sa mi do toho nechcelo a nejako som to odsúvala stále. Odrazu mrk na hodiny, des, lebo bolo už veľa hodín. Najradšej by som sa nakopala do zadku, ale vyštartovala som do kuchyne a rýchlo, rýchlo osievala múku a pridávala patričné suroviny... mali to byť také rožky narýchlo. No ale neboli. Cesto sa miesilo v pekárni a už bol čas večere. Tak som zimprovizovala niečo iné a rožky mi boli vlastne už len na oštaru.
Polovykysnuté cesto som premiesila a dala ho vymastenej misy a šup s ním na balkón. Zbavila som sa ho. Vyhovárala som sa sama pred sebou, že by bolo hlúpe piecť rožky po večeri, neodolali by sme a zbytočne by sme sa prejedali, zaťažovali žalúdok pre spaním... Nechám ich vonku, veď je zima...a rožky upečiem neskôr, pred spaním a budú na raňajky... alebo ich upečiem až ráno, veď uvidíme, ako bude cesto vyzerať.
Ibaže ja som na cesto zabudla. Spať som išla mimoriadne neskoro a nespomenula si na ne v priebehu celého večera. Vyliezla som z postele a išla sa mrknúť na balkón. To chúďa tam nakyslo aj v chlade, ba už aj spľaslo, keď si ho nik nevšímal. Blé, blé... takže som sa vyznamenala! No a skôr mechanicky ako premýšľavo a logicky som ho poprekladala a prehnietla. Z plnej misy cesta bola odrazu zasa len malá kôpka cesta. V posteli som uvažovala, čo s ním ráno? Možno ho vrazím do pekárne, pridám múku, mlieko, premiesim a uvidím aké to bude a čo s tým? No a zrejme som s týmito myšlienkami aj zaspala. Ráno o desiatej bolo cesto ako menšia lopta. A dosť stuhlo... asi chladom! Ale vyzeralo celkom fajn. No tak som ho nechala ešte čakať, nech tá menšia lopta narastie. K cestu som sa vrátila zasa až večer o pol šiestej. No a pečivo voňalo omamne, chutilo parádne a tak premýšľam, že ho budem takto flákať častejšie 😁 a bola by škoda, keby ste si ho neskúsili aj vy. Veď prečo kupovať protivné pečivo z obchodu, keď doma si vieme urobiť dobručké a ešte si môžeme urobiť radosť pri jeho tvorení? 


 Čo na to:

500 g múka (400 g hladká 00, 100 g celozrnná špaldová alebo pšeničná)
  18 g droždie
300 g mlieko
  70 g rozpustená masť
  2 KL soľ
  1 KL cukor

Ako na to: 

Ohrejeme cca 1/2 množstvo mlieka, pridáme cukor, rozmiešame a nadrobíme droždie. Potom odvážime a preosejeme múky. Zoberieme z nej asi 3 - 4 kopcové PL a pridáme do zmesi s droždím. Metličkou zmes vyšľaháme a necháme prikryté stáť asi 30 - 40 minút. Potom zmes nalejeme do nádobky DP, pridáme zvyšok mlieka, múku a soľ.  Spustíme program CESTO a necháme miesiť. Pred dobehnutím fázy miesenia (asi 5 min pred koncom) pridáme rozpustenú vlažnú masť (teda 15 min od začiatku programu). Celý program necháme dobehnúť len do polovice, o cesto sa nemusíme starať. 
Cesto vyklopíme do vyolejovanej misy, ručne prepracujeme a prikryjeme. Misu odložíme do chladu (chladnička, balkón ap. s teplotou cca 4 -5 °C). Po asi 5 hodinách kysnutia v chlade cesto obzrieme, ak nie je spľasnuté, tak ho takzvane "zrazíme" päsťou... Ak cesto samé spľaslo, nemusíme použiť násilie 😀, potom cesto v mise poprekladáme od okrajov misy do stredu, prípadne ešte v rukách. Znova ho vrátime do misy a prikryjeme. Vrátime ho naspäť do chladu a už sa oň nestaráme aspoň 12 hodín. Potom ho pozrieme, zhodnotíme situáciu a necháme ďalej oddychovať. Ak by náhodou už teraz bolo dobre veľké, nakysnuté, môžeme začať robiť pečivo. Ak ešte dosť nenarástlo, počkáme , dáme mu čas. Cesto by malo mať asi 2,5 - 3 krát väčší objem ako pôvodné cesto.
Nakysnuté ho vyklopíme na pomúčenú dosku, prepracujeme v rukách a sformujeme do gule. Prikryjeme misou alebo utierkou a necháme ho stáť cca 10 min. 


 Potom cesto rozkrájame na jednotlivé kusy, z ktorých sformujeme bochníčky, uložíme ich na dosku a prikryjeme utierkou. Hmotnosť jednotlivých kusov by mala byť rovnaká, plus -mínus nejaký ten gram... Aby pečivá boli rovnako veľké, aby sa piekli rovnomerne a za rovnaký čas. (Ja som cesto rozdelila na 12 kusov.)
 Jednotlivé bochníčky postupne rozvaľkáme na dlhú tenkú elipsu a stáčame pozdĺž dlhej polosi elipsy. Vzniknutý malý šulec rozvaľkáme dlaňami o dosku (nepodsypávame). Po vytvarovaní rožky kladieme na plech s PNP. 
Uzlíky tvarujeme tak, že bochníček vyšuľkáme dlaňami o dosku na dĺžku cca 25 cm. Potom urobíme očko (ako keby číslicu 6) z asi 2/3 dĺžky šuľca a cez očko prevlečieme druhý koniec šúľca. Obidva konce spojíme a jemne zastrčíme dospodu.

Pečivo na plechu necháme 40 - 45 minút dokysnúť, pravdaže musí byť prikryté. 
Asi 15 min pred koncom fázy dokysnutia zapneme rúru, nastavíme ju na 210°C. 
Pečivo tesne pred pečením potrieme zmesou rozmiešaného vajíčka a 1 PL mlieka. Potom ho sypneme soľou a semienkami podľa chuti. Pred vložením do rúry plech postriekame vodou. Po chvíľke pečenia otvoríme rúru a postriekame znova. Pečieme do zlatožltej farby alebo podľa vlastných predstáv. Po 10 minútach som znížila teplotu na 180°C, ale pečenie je otázkou tej ktorej rúry, je to individuálne, takže treba ho prispôsobiť konkrétnej situácii a rúre.


Po vybratí pečivo postriekame vodou ešte na plechu a vyložíme ho na mriežku, aby sa nezaparilo zospodu.





sobota 20. januára 2018

České rožky


     Recept na tieto rožky je z Pecempecen.cz od Jiřinky Švejdovej. Familiárne ich volám "Švejdy", dúfam, že sa Jiřinka neurazí, ak sa to dozvie. No, musela som ich skúsiť, poradila mi ich Jitka. Tak čo ak by to boli rožky typu á la Dubčeky? 😊 Ale jasne, neboli... dobré boli, to áno. Ale bolo to niečo iné. Upiecť ich môže doma každý, kto vie trocha zaobchádzať s kysnutým cestom. 


Čo na to: 

250 g polohrubá múka
350 g hladká múka
340 g piva
  40 g masti
    7 g inst. droždie (21 g čerstvého) 
    9 g soli
    1 KL cukru (medu)
    1 KL sladenka

môže sa pridať ešte:
150 g MD (alebo OD s droždím)

Ako na to:

Pivo mierne ohrejeme, do polovičného množstva pridáme sladenku a rozmiešame ju. Prelejeme do misy, pridáme 1/2 droždia (čerstvé  rozmrvené) a dobre rozmiešame, prisypeme 150 g zo zmesi odváženej a preosiatej múky. Opäť dobre premiešame a necháme stáť na linke prikryté a v kľude. 
Po hodine pridáme do misy zvyšok piva, rozmrvíme zvyšné kvasnice, pridáme cukor alebo med a zasa premiešame. Po chvíli pridáme preosiatu múku a všetko premiešame varechou tak, aby múka kompletne nasiakla tekutinu. Necháme stáť 30 minút zakryté. 

Potom cesto z misy preklopíme do misy robota alebo DP a spustíme miesenie (v DP program "cesto"). Počas miesenia môžeme (ak chceme) pridávať na kúsky postrihané OD alebo MD. Potom pridáme masť, soľ a necháme premiesiť. Miesime cca 10 minút.
Cesto necháme kysnúť asi hodinu, potom ho na pomúčenej doske prepracujeme a necháme ho po tej "masáži" oddychnúť ešte 5 -7 minút prikryté misou alebo utierkou. 

Potom cesto rozporciujeme na kúsky rovnakej hmotnosti. Kompletné cesto má hmotnosť okolo 1 kg, takže si môžeme zvoliť počet kusov potrebnej hmotnosti. Môžeme mať napr. 10 kusov po cca 95 -100 g, to budú také väčšie echtovné rožky, alebo napríklad 16 kusov po cca 58 - 62 g...  

Jednotlivé kusy cesto sformujeme v rukách do malých batôžkov a kladieme ich na pomúčenú časť dosky. Prikryjeme ich utierkou. Kým doformujeme posledné kusy, prvé sú už oddýchnuté a môžeme  hneď začať motať rožky.

Ja som tu na blogu uviedla už zopár rôznych spôsobov formovania rožkov, takže kto chce, môže sa popozerať a vybrať si metódu, ktorá sa mu bude pozdávať. 
Najprv bochníček rozvaľkáme na elipsu a tu sa rozhodneme teda, či budeme formovať ďalej do trojuholníka alebo zostaneme pri elipse. Obidve metódy sú rovnocenné, ale treba si vybrať:
a) formovanie do elipsy - bochníček rozvaľkáme na elipsu najprv väčšej hrúbky a potom ju vaľkáme ďalej a stenčujeme. Pozdĺž dlhej osi elipsy cesto zmotávame, pričom pritláčame na bokoch. Vzniknutý útvar potom ešte dobre vyvaľkáme o dosku a nebojíme sa pritlačiť. Nepodsypávame múkou, lebo sa nám budú rožky šmýkať. Je lepšie, keď sa cesto o dosku trolinka lepí, lepšie sa šúľa.
b) formovanie do trojuholníka - bochníček rozvaľkáme najprv na elipsu väčšej hrúbky, potom ju preložíme na polovicu (pozdĺž dlhšej osi). To, čo vzniklo, rozvaľkáme do malého trojuholníka, ktorý postupne zasa vaľkáme a stenčujeme. Základňa trojuholníka je miestom, ktoré začneme dlaňami stáčať smerom k špicu, opäť pritláčame dlaňami smerujúcimi šikmo od seba. Keď sa priblížujeme ku špicu, stáčame len jednou rukou a druhou špic trocha naťahujeme od seba. Vzniknutý útvar vyšúľame o dosku a sformujeme rožok. 

Rožky hneď kladieme na plech s PNP s patričnými odstupmi, aby mali miesto na dokysnutie. Na plechu ich prikryjeme fóliou alebo utierkou a necháme ich cca 20 - 25 minút v kľude. 
Kým odpočívajú, zapneme rúru, nastavíme 230°C a necháme ju rozohriať. (Kto chce, môže zapariť).
Pred dokysnutím rožky buď len postriekame vodou alebo potrieme mliekom , alebo ich potrieme časťou vajíčka (či len bielkom) zmiešaným s 1 PL mlieka a posypeme hrubou soľou a semienkami, alebo trebárs aj syrom. (Semienka na povrchu nedržia dobre, ak povrch len navlhčíme vodou, mliekom).

Plech s rožkami vložíme do vyhriatej rúry a postriekame ešte jej vnútorný priestor. Pečieme dozlatista. Po 5 minútach môžeme teplotu znížiť na 200°C a piecť do želanej farby.
Po vybratí z rúry treba rožky preložiť na mriežku, aby vychladli a kto chce, môže ich potrieť studeným mliekom alebo postriekať vodou (len troška).




štvrtok 11. januára 2018

Čiernohorský rezeň


     Nepamätám sa vôbec, kedy som jedla tento rezeň prvýkrát, pravdepodobne veľmi dávno. Ako dieťa som vyšparchávala zo zemiakového obalu mäso a jedla som hlavne obal. Pravdaže obal musel byť veľmi dobre dochutený, celkom ako mamine zemiakové placky. Jejda, tie som strašne milovala.
Časom sa mi toto jedlo posunulo kamsi do zabudnutia, lebo nastal čas diét a vyhýbania sa kalorickým vyprážaným jedlám. Po čase som recept oprášila, lebo deti mali rezeň u babiny a chutilo... a tak sa znova dostal do našej kuchyne a na jedálny lístok. 
     Ako príloha stačí k nemu kopec zeleniny, ale s hranolčekmi chutí božsky 😋


Čo na to:

4 plátky karé
soľ, mleté čierne korenie

cestíčko:
2 väčšie zemiaky
hladká múka
polohrubá múka
1 vajíčko
cesnak
soľ
mleté čierne korenie
majoránka
mlieko
trocha vody (v prípade potreby)

olej + masť na vyprážanie

Ako na to:

Plátky rezňov vyklepeme, osolíme, okoreníme a necháme stáť v chlade.
Zemiaky očistíme a postrúhame alebo zmixujeme na kašu. Zalejeme ich trochou mlieka, aby nehnedli. Odhadom pridáme soľ a koreniny, vajíčko a prelisovaný cesnak. Dobre premiešame a pridávame striedavo obidve múky, zakaždým riadne premiešame. Pomer múky a zemiakov by mohol byť cca 1:1. Nedá sa uviesť konkrétne množstvo, pretože závisí od obsahu vody v zemiakoch, od ich veľkosti. Takže vždy je to s množstvami trocha inak. Ja si zmes pripravujem rovnako ako na halušky a na to mám malú fintu. Keď postavím varechu do stredu zemiakovej zmesi a varecha v nej postojí, tak je cestíčko ok. Ak varecha padá, tak laborujem ďalej 😃, čiže pridávam múku. Potom zmes ešte treba doladiť chuťovo, i keď ochutnávanie surovej zemiakovej zmesi nie je kto vie ako ľúbezné.

Rozpálime olej spolu s masťou a vložíme rezne namočené v zemiakovej plackovej zmesi. Ja mám rada tú zmes poriadne napatlanú aj na okrajoch rezňa. Rezne vypražíme pekne dozlatista. Nemusíme sa snažiť robiť ich čo najpomalšie. Práve naopak, treba ich robiť rýchlejšie. Mäso zo svalstva, ktoré nie je príliš pohybom zvieraťa zaťažované, sa má vyprážať čo najkratší čas. Naopak mäso zo svalov, ktoré zviera využíva na pohyb viac, si žiada dlhšiu tepelnú úpravu, lebo je tvrdšie ako  napr. mäso zo stehna, pliecka. Tieto múdrosti som niekde vyčítala a zdali sa mi logické. Takže som už dávnejšie vyskúšala rezne z karé robiť tak trocha bleskovo, čiže viac rozpálený tuk a smažiť kratší čas. Tieto rezne boli oveľa krehkejšie a lepšie ako poooomaličky smažené a dlho popostrkované rezne. Taká blbosť! ale človeka to poteší, keď sa presvedčí 😁, že nemusí pol dňa stráviť naháňaním flákoty v panvici.
Takže žiadny strach, keď bude plackový obal rezňa krásne tmavozlatý a chrumkavý, otočíme ho a osmažíme aj na druhej strane. 

Na tanieri posypeme rezne strúhaným syrom. Podávame so zemiakmi v ľubovolnej úprave a so zeleninou .


piatok 5. januára 2018

Hajdú kapusta s haluškami





     Moja mama vždy vravievala, že hlad je najlepší kuchár. Keď som bola malá, ani som tomu nerozumela. A vždy sa to u nás hemžilo takýmito prísloviami a mne to tak akosi vadilo. Pripadali mi tie staré múdrosti veľmi čudné, záhadné, aj bosorácke a hlavne bezvýznamné taľafatky. Až keď sme sa v škole o nich učili, som zmenila mienku. Ale len trocha. Nikto v triede asi nepoznal toľko tých úsloví. 
Inak, vôbec som nepomyslela na akékoľvek úslovie, keď som to varila. Varila som hladná pre ďalších hladných na chate, kde toho veľa nebolo a bolo treba improvizovať. Nikto ani odo mňa nečakal zázraky, všetci sa chceli jednoducho "nadlábnuť", zasýtiť sa po celodňovej túre vo Fatre. Pamätám si, že sa mi zdalo málo mäsa pre všetkých, tak som pridala nejakú suchú klobásu. Varila som, varila, dusila mäsko a klobásu aj s kapustou, myslela som si, že varím segedín, ale vraj to bola Hajdú kapusta. Zistila som to minule na nette. Varili Hajdú kapustu celkom tak ako ja vtedy ten segedín 😁
Tú kapustu som nezahusťovala, lebo múku som ušetrila a minula do halušiek. Halušky som robila ku kapuste preto, lebo chlieb mal ostať na raňajky, droždie na knedle nebolo k dispozícii a zemiakov bolo tiež dáko pomenej 😀 Trocha zvláštne podozrievavé pohľady na obsah tanierov ma vôbec nevyviedli z miery, najmä preto, že hladoši nasali vôňu a porcie mizli veľkou rýchlosťou. 
No a po sto rokoch si na jedlo spomenul môj muž. Že skúsme uvariť takú tú kapustu, kde boli bryndzové halušky! Márnosť šedivá! Vôbec to neboli bryndzové halušky, len to boli rovnaké halušky ako tie, čo miešame s bryndzou 😄 
No a v domácich podmienkach, kde nie je stav núdze ako kdesi na samote v chate, to nie je problém, myslela som si, a tak som dala viac mäsa a klobásu som vynechala. A pri obede že, no a kde je klobása? Ako sa to jedlo vlastne volá? 
Tak poobede som trocha googlila a zistila som, že ide o "hajdú kapustu" a áno, klobása v nej má byť. Dorobila som na panvici a pridala ku kapuste dodatočne. No čo? Ale bola to bezva mňamina aj tak. A veru tie halušky k nej pasujú. 



Čo na to:

500 g   bravčové pliecko
300 g   bravčový bôčik
    1 ks údenej domácej klobásy
cibuľa čo najväčšia
    4 ks cesnakové strúčiky
   1 PL bravčová masť
   2 PL olivový olej
   1 KL paprika
1/2 KL mleté čierne korenie (mčk)
1/4 KL mletá rasca
   1 KL papriková pasta (Ereš Pišta) alebo 1chilli paprička 
800 g   kyslá kapusta

na halušky:
zemiaky
múka polohrubá
múka hladká
trocha mlieka
soľ
1 vajce (nemusí byť)
voda

Ako na to:

Mäso opláchneme, osušíme a pokrájame na kocky. Do hrnca dáme rozpustiť masť, pridáme olej a vložíme mäso. Miešame a opekáme, aby sa v mäse uzatvorili póry. Na panvici orestujeme na troche oleja cibuľu a prihodíme ju k mäsu, pridáme koreniny a soľ. Krátko, ale poriadne miešame, potom zalejeme vriacou vodou a necháme dusiť. 
Kyslú kapustu premyjeme studenou vodou a necháme odkvapkať. Potom ju pokrájame, aby sme v jedli nemali dlhé kapustové "fúzy" . Kto má rád kapustu naozaj veľmi kyslú, nemusí premývať. Ja ju preplachujem kvôli sebe, lebo mne kyslé varené jedlo veľmi nechutí. Šťavu zo surovej kyslej kapusty vypijem, ale v teplom stave to robí neplechu. 
Klobásu pokrájame na kolieska a kľudne môžete pridať viac. Tá údená aróma a chuť v kapuste robia svoje, no a farba tak isto.
Keď je mäso už takmer hotové, mäkké, pridáme kapustu, ešte trocha horúcej vody alebo akýkoľvek vývar a môže sa pridať už klobása. Ja som ju opiekla nasucho v panvici a pridala ju až potom do hotovej kapusty. Necháme rozležať, aby sa chute spojili.

Halušky: Surové zemiaky očistíme, postrúhame najemno a pridáme trocha mlieka, aby zemiaky nehnedli. Ak chceme použiť vajíčko, dáme ho teraz, aby sa dalo dobre v zmesi rozmiešať. Pridáme 1 KL soli a postupne pridávame obidve múky. Zmes na halušky nesmie byť ani príliš hustá ani príliš riedka. V prvom prípade by halušky boli tvrdé a v druhom prípade by sa rozvárali. V prípade potreby do zmesi pridáme trocha vody. Mám takú pomôcku na zisťovanie správne hustého haluškového cesta... Ak máte v hrnci, v ktorom budete variť halušky, vriacu vodu, môžete za lyžičku cesta vhodiť do nej. Ak sa cesto rozlezie, haluška sa rozvarí, treba pridať múku, ak je haluška tvrdá, treba pridať vodu.. To je ten obligátny receptový pokec k haluškám. Ale rýchlejšie a zdá sa mi že rozumnejšie je skúsiť nechať varechu stáť v ceste uprostred misy. Ak padá, pridám múku, ak už zostane chvíľu stáť, tak je cesto akurát. Halušky pretláčame cez haluškár do vriacej osolenej vody. Vody musí byť vždy poriadne veľa a tiež treba dať celkom dosť soli. Keď halušky vyplávajú na hladinu, necháme ich ešte minútku vrieť a potom ich vyberieme pomocou sitka. Prepláchneme ich horúcou vodou, pridáme trocha olivového oleja, aby sa nelepili. 

Do stredu taniera naložíme halušky a okolo nich dáme kapustu s mäsom. Ozdobíme kyslou smotanou.


Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...