Nedávno som piekla
mišošky, vynikajúce pečivo, pri príprave ktorého sa používa biga. To bola moja prvá skúsenosť s ňou , bigou.
Potom
som po nej ešte pátrala, googlila a v podstate je toho spústa, čo sa dá nájsť. Len to zaberie dosť času všetko to poprečitovať a zvážiť,
poznamenať si.... Ale ja som si nepoznamenala, a tak už ani neviem, kde
všade som čo mrkla. Veď googlík je ako pavučina, do ktorej sa viac a
viac zamotávaš. Ale najprv som sa o nej dozvedela od Cathleen, autorky knihy Pekárnománie, od ktorj je aj mišoškový recept.
Takže
by som tu chcela spísať nejaké informácie o bige, ktoré som získala po prečítaní všeličoho a už
aj vlastným pričinením, keďže som bigu viackrát pripravovala...
 |
| Biga - miláčik |
Biga vznikla v Taliansku a používala sa (aj sa používa) ako štartér pri
výrobe kysnutého cesta. Čudovala som sa tomu, ale vraj v Taliansku sú
relatívne slabé múky, a preto použitie bigy dáva cestu silu. Biga
vytiahne z múky chute a navyše predlžuje sekundárnu fermentáciu, vďaka
ktorej vzniká tá skvelá aróma pri pečení, prirodzená chuť a hlavne tá
úžasná poréznosť finálneho chlebového bochníka alebo pečivka.
Ďalší benefit je, že bochník urobený s bigou, zostáva dlhšie čerstvý,
chuť je jemnejšia, nasladlejšia v porovnaní s chlebmi a pečivom, ktoré sa robia
bez štartéra, a teda s použitím väčšie množstvo droždia.
Myslím,
že to dáva zmysel aj z chemického hľadiska. Škrob z obilia (múka) je
polysacharid, zložený z veľmi dlhých reťazcov, v ktorých sa určitým
spôsobom (alfa-1,4 a alfa-1,6)*
viažu molekuly glukózy. Pri fermentovaní sa tieto väzby v reťazcoch
rušia, vznikajú kratšie a krátke reťazce, čím sa mení chuť. Lebo vieme,
že škrob sám osebe sladký nie je, ani rozpustný vo vode moc nie je , iba
napučiava - nabobtnáva. Fermentáciou sa situácia mení. Makromolekuly
škrobu sa rozrušia, čím sa menia aj fyzikálne vlastnosti. Medzi ne, ako
vieme, patria rozpustnosť, vzhľad, vôňa, chuť, farba a pod. Čo sa chuti
týka, vieme, že glukóza má chuť sladkú na rozdiel od škrobu, ale aj chuť
vzniknutých dextrínov (kratšie reťazce) prípadne i vzniknutých kratších
oligosacharidov až di-sacharidov sa sladkosťou a celkovou chuťou
líšia. Taktiež sa uvolňuje lepok, glutén - pšeničná bielkovina... Všetky pri fermentácii vznikajú, a vďaka tomu sú výslené chute i vône
taká bohaté.
*
ospravedlňujem sa za čudné napísanie, ale v blogspote sa zjavne inak
nedá (aj keď som najprv napísala vo worde, skopčila a vložila sem,
blogspot mi to grécke písmenko zmenil na áčko:-( Ale nechemikom to asi
oči nevykole :-) chemici pochopili :-)
Pekári v Taliansku (myslím, že aj inde na svete) si ponechávajú kúsok
cesta z predchádzajúceho pečenia a opätovne ho používajú ako štartér na
vypracovanie nového cesta v nasledujúcom období. Biga i staré cesto sa
dajú dobre uchovávať v chladničke pár dní alebo sa dajú i zmraziť,
aby boli vždy poruke. Jednoducho stačí ju včas vybrať a nechať v teplom
prostredí voľne nahriať(cca 3 hodky).
Bigu uchovávame v chladničke v uzavretej nádobke pár dní (cca týždeň ).
U mňa takto. Pre istotu ešte vkladám do mikroténového sáčka, keby
náhodou :-)... už mám neblahú skúsenosť s chuligánom - so starým cestom, ktoré mi čiastočne utieklo z uzavretej nádobky :-) tak keby náhodou...
Pretože však tú prvú bigu musíme odniekaľ zobrať, môžeme si ju vyrobiť podľa nasledovného receptu.
Čo na to:
1/4 čL sušeného droždia
1/4 H teplej vody (2 ounces - 60 g)
3/4 H + 4 čL pramenitej vody izbovej teploty (7 ounces - 200 g)
2 1/3 H ( 11,6 ounces - 330 g) nebielenej múky (*)
rastlinný olej na vymastenie misy
Ako na to:
Droždie vmiešame do teplej vody a necháme stáť 10 min., kým vznikne zmes krémovitej konzistencie.
Do tejto zmesi pridáme zvyšnú vodu a primiešame najprv 1 H múky... miesime len rukou alebo vareškou, cca 3 - 4 minúty.
Potom
pridáme zvyšok múky a ešte premiesime (lepšie to ide holou rukou,
samozrejme čistou :-) Vznikne lepkavé cesto, ale následným
prepracovávaním sa lepkavosť stráca.
(*) použiť možno napr. T650 múku chlebovú ale aj hladkú 00.
Ja
som tam cvrkla 1 PL oleja a lepšie sa to miesilo... ale čítala som, že
olej sa nemá pridávať, lebo zhoršuje či spomaľuje fermentáciu... Má to
logiku, ale také malinké množstvo oleja podľa mňa nemôže nič pokaziť :-)
A lepšie sa miesilo, :-D ... miesilo sa to dosť dobre a nelepilo to tak
hnusne. Výsledná fermentácia aj tak musela byť par excellence, súdiac
dľa chute chlebíka, ktorý som s bigou upiekla. (Potom vám ho ukážem v
dákom novom poste).
Keď cesto prestáva lepiť, odliepa sa zo stien misy, je kompaktnejšie, dá sa z neho spraviť guľka,
tak bigu preložíme do trocha
naolejovanej misy, aj bigu pohladkáme zvrchu naolejovanou rukou :-) Misu
prikryjeme potravinárskou fóliou a necháme kysnúť pri izbovej teplote
12 - 24 hodín. Biga zväčší svoj objem až trikrát a bude vlhká, lepkavá a
redšia.
Pekári
odporúčajú použiť bigu 10 - 11 hodín po prvom vzídení, ale pre nás
neodborníkov je istejšie použiť bigu až neskôr... po tých 24 hodinách,
prípadne až po 2 - 3 dňoch. Ale máme šancu i v dňoch potom.
(
Ja som bigu nechala asi 15 hodín vo veľkej mise na linke a potom som ju
premiesila a dala som ju do uzatvárateľnej plastovej nádoby a do
chladničky.
Potom, keď som s ňou piekla, odrezala som z nej potrebné
množstvo - odvážila som ho, a na malom tanieriku som ju nechala len tak
vonku na stole - asi hodinu; bolo riadne teplo). Inak ju nechávam takto uzavretú a v sakli na hornej polici v chladničke