Soľ nad zlato

  

   V poslednej dobe som  dosť brázdila nettom a čítala si kadečo o výžive a zdraví a deťoch a tak. No a pretože túto činnosť robievam živelne, neplánovane, nikdy si neurobím poznámky a myslím si, že si to aj tak zapamätám. No lenže sa už neviem vrátiť naspäť k niektorým veciam. Jj, viem, dá sa cez históriu pohľadať, ale až natoľko to dôležité nie je. Len akosi zostal vo mne pocit, že niečo musím urobiť s tou výživou. No a začať treba hneď alebo čím skôr. Solenie!!!! Hrúúza, nie? Metla ľudstva!!! Ok, skúsim začať s tým, že budem menej soliť. 

No a tak som teda menej solila. V nedeľu som piekla bravčo... také namarinované, marináda mala bezvadnú chuť, tak som sa tešila, že obed bude chutiť. Manžel si k tomu vypýtal pečené zemiaky, jeho obľúbené a vraj on k tomu urobí šalát z hlávkovej kapusty.  Kombinácia sa mi zdala byť dosť dobrá. 

No celkovo to bolo fiasko! Keď som v sobotu podvečer nakladala mäso do marinády, nedala som tam žiadnu soľ, ani mäso som nesolila, aby nepustilo šťavu, aby z neho nevytiekla. (Jedna zložka marinády troška soli obsahovala, ale to snáď nespôsobí vytekanie šťavy!) 

No a pred pečením, keď bolo treba mäso osoliť, som na soľ už nepomyslela. A tak sa to chúďa marinované pieklo a upieklo bez soli. 

Keď som počas pečenia skúsila, aké to je, zdalo sa mi to akési zvláštne, korenisté dosť a úplne zvláštne.... 

No a pomyslela som si, že veď jasne, chuť je skreslená tou vysokou teplotou. Tak sa mi vrylo do podvedomia, že musím menej soliť, že som jednoducho soľ nepridala. 

   Pri obede všetkým viac chutili zemiaky ako mäsko. Nanešťastie aj ten mužov kapustový šalát bol akýsi čudný. No a tak ma mrzelo, keď som nevidela veselé a s chuťou papkajúce tváričky. Akosi nikto z nich neprišiel na to, že je to málo slané. To preto, že nezvyknem neosoliť? Nik neocenil chuť marinády, to spojenie byliniek a korenín, ktoráé dáva mäsu skvelú chuť. Tak teda, díky všetkým tým gastroteroristom ako Dr. Oný, čo furt píše knihy, ako si udržať zdravie ... "soľ nie je potrebná, dajte viac byliniek"... 

Myslím, že toho zdravého čítania už bolo tak akurát. Keď jedlo neosolíte, môžete mať korenie celého sveta a byliny zázračné, nebude to jedlo chutiť tak ako má.

Tak to je riadna blbosť, že vlastne soľ netreba pridávať, keďže solí je dosť v každej zelenine, v mäse je "bla, bla, bla taááák veľa solí, že vôbec ju netreba dodávať... bláblábláááá! 

Dnes som robila pizzu. Povedala som si, že áno, osolím, ale menej .... No a zase som dopadla ako v nedeľu.

Nechápali, čo to je so mnou? Prečo je pizza iná ako býva, prečo nie je taká dobrá, ako sú zvyknutí? Veď vôňa pizze, ktorá sa niesla z kuchyne, bola úžasná, ako obvykle... 

Teda mám toho už dosť. Osolila som pizzu dodatočne, aj keď  to už nie je ono. Usúdila som teda, že asi vôbec nesolím nijak extra, nijak príliš...

No asi je to aj vec zvyku, na tom niečo bude. Tak do všetkého o pár zrniek soli menej ako býva.

Ako sa s týmto popasovali iní ľudia? Bolo by zaujímavé to vedieť. 

Občas si spomeniem na jednu školskú jedáleň. Odhliadnuc od celkovej kvality, polievka bola každý deň presolená a druhé jedlo bývalo takmer vždy nedosolené. Isto ho varili rôzne kuchtíčky... ale čo na to tá hlavná? 

Asi jej to bolo jedno. Tak ako riaditeľke, keď sme sa ponosovali na kvalitu jedla. A tá spracovala aj rodičov, ktorí vyšli so sťažnosťami na kvalitu jedla. A tí zas potom doma naziapali na decká, že keď je jedlo dobré pre riaditeľku, musí byť aj pre decká. Tak si vykompenzovali stres, stres z toho, že stáli zoči voči riaditeľke so sťažnosťou, ktorú nemali vecne podloženú. Mali len slová svojich detí. 

Ale ja som odbočila od svojej soľnej témy. Tak sorry.