Žemľovka

   Žemľovka patrí k jedlám, ktoré nevarievam príliš často. Avšak  v našej rodine chutí všetkým, ale je to taká prpľavá chystačka, že sa k nej odhodlávam menej často. Zvyčajne ju niekto pripomenie a dostaneme chuť...

Čo na to:

10 rožkov
450 ml mlieka
3 vajíčka
1 tvaroh hrudkový (250 g)
cukor podľa chuti
6 - 8 jabĺk (podľa veľkosti)
škorica
soľ asi 1/3 čL
hrozienka
cca 45 - 50 g masla

Ako na to:

Najprv pokrájame rožky na kolieska. Tu na fotke je ich už len časť, neskoro som začala fotiť.

Ošúpeme jablká a postrúhame ich na plátky. 

Do misy nalejeme mlieko a vyklepneme doň 3 bielky a pridáme soľ. Prešľaháme metlou, aby sa bielky rozptýlili čo najviac.

Žĺtky klepneme do inej misy a pridáme k nim tvaroh a práškový cukor. Osladíme podľa chuti a s ohľadom na kyslosť jabĺk a dobre premiešame. Kto má biocitrón, môže strúhnuť trocha kôry. Obsahuje limonén, terpén, ktorý krásne prevonia všetko, v čom sa nachádza.

Do zapekacej misy alebo do pekáča dáme PNP a rozložíme pár plátkov masla.

Do misy s mliekom dáme rožky, aby nasiakli mliečnu zmes a nakoniec z nich vytlačíme  prebytočnú tekutinu.

(Ja to robím postupne - dávam rožky po častiach, lebo kým príde rad na druhú vrstvu kladenia rohlíkov, tak by sa z nich stala napitá špongia a budeme mať kašu). Navlhčené rožky naukladáme do pekáča v jednej vrstve, minieme asi polovicu rožkov.

Túto vrstvu posypeme naplátkovanými jablkami, škoricou a prisladíme přiměřeně kryštálovým cukrom ... postačí len 1 - 2 PL podľa jabĺk.

Na jablkovú vrstvu rozložíme tvaroh, roovnomerne ho rozotrieme lyžicou a posypeme hrozienkami. 

Ďalšiu várku nakrájaných rožkov vsypeme do mlieka, premiešame, aby sa všetkým dostalo mlieko, a kladieme novú vrstvu rožkov. Horná vrstva môže byť mokrejšia, keďže sa bude piecť bez pokrievky.

Vrch posypeme trošku škoricou, rozhodíme plátky masla a dáme piecť do rúry pri teplote 180 °C.

Pečieme, kým nezhnedne povrch. Zvyčajne to chce cca 30 - 40 minút.

Upečenú žemľovku posypeme zvrchu cukrom a necháme trocha vychladnúť,  aby sa dala lepšie krájať. 

Aj čiastočne vychladnutá sa snaží spadnúť tam, kam nemá, ale úplne horúcu už vôbec pekne nenaberiete do taniera. Ak zostane, druhý deň sa dá krájať a podávať náramne. Len už... no, veď jasne, najlepšia je čerstvá.