sobota, 7. februára 2009

Pizza z talianskeho vidieka

   Ak ste zakotvili pri tomto recepte, tak ste práve našli poklad :-)  Je to recept na pravú taliansku vidiecku pizzu. Nie, žiadne kečupíky alebo dáke trdloviny, ktoré u nás ľudia natierajú na dopatlané cesto a tvrdia, že jedia pizzu. Skúste túto, s tomatovou pastou, rep. základom. Ucítite chuť Talianska :-)








  Čo na to:

na cesto :
600 g polohrubej múky,
4 PL oliv. oleja,
3 dl mlieka,
1/2 čL kryšt.cukru,
2 čL soli,
kocka kvasníc

na tomatový základ, resp. paradajkovú pastu :
1 cibuľa,
6 strúčikov cesnaku,
3 PL oliv.oleja,
1 mrkva,
štvrťka zeleru,
paradajkový pretlak (stredná veľkosť) ,
1 dl kečupu (ja väčšinou nedávam),
oregano,
bazalka,
soľ,
mčk,
soľ

na obloženie :
300 g mozarelly,
trocha iných syrov (niva, eidam,camembert atď),
šunka,
chudá slanina,
olivy,
šampiňóny,
papričky,
rybičky,
cibuľa,
ananás
Dá sa použiť všeličo iné, ako napr. rôzne druhy salám, klobás, zelenín, rôzne druhy rybičiek v konzerve, ale aj čerstvé... fantázii sa medze nekladú. Ale nie je dobré napatlať všetko na jednu pizzu a to bez ladu a skladu!

Ako na to:

Pripravíme si kvások a vlejeme ho do misy s múkou, taktiež pridáme olej a soľ. Vymiesime cesto, ktoré sa musí odlepovať od misy, dáme ho kysnúť. Zatiaľ pripravíme tomatovú  pastu - základ, ktorým budeme potierať cesto.


Do hlbšej panvice dáme restovať cibuľu, po chvíli pridáme postrúhanú mrkvu a zeler, osolíme, okoreníme, chvíľu miešame a pridáme asi 1,5 dl vody a pretlak. Dusíme chvíľu pod pokrievkou a občas pomiešame. Môžeme aj trocha prisladiť (1 čL cukru) . Pasta nemá byť vodnatá. Do trocha vychladnutej pridáme kečup, prelisujeme cesnak a ak máme, pridáme bazalku. Ideme omrknúť cesto.




Cesto zdvojnásobilo svoj objem, len tak ručne, pomocou varechy ho ešte premiesime a necháme ho ešte odpočívať. Môžeme si pripraviť veci na obloženie pizzy.




Postrúhame mozarellu na hrubom strúhadle, nakrájame šunku na pásiky, šampiňóny a slaninu, otvoríme konzervu s ananásom. Slaninu i cibuľu je lepšie trocha na panvici poopekať , pretože by počas pečenia nestihli schrumkavieť. Oki, ideme robiť s cestom.

Cesto vyklopíme na pomúčenú dosku a rozdelíme ho na štvrtiny. Sformujeme ich do bochníčkov a budeme ich vaľkať. (Origoš by sa to malo robiť rukami, ale to je predsa fuk). Takže vyvaľkáme z bochníčka koleso s priemerom, aký bude mať želaná pizza. Ja som ju ušolichala tak na 28 -30 cm.




Koleso položíme na plech vystlatý papierom na pečenie (alebo pomastený a vysypaný plech. Doma u rodičov na to máme špeci okrúhle pekáče, pizza je potom naozaj pekne okrúhla, nie ako teraz moja čaptavá :))

Koleso popicháme vidličkou a teraz príde na rad vychladnutá tomatová pasta. Lyžicou ju nandáme na cesto a rovnomerne ju rozotierame po ploche v tenkej vrstve. Ak by sa pasta zle roztierala, možno koleso najprv pomastiť trocha olejom a až potom nanášať pastu.



Na natreté koleso dáme slabšiu vrstvu strúhaného syra a potom už ukladáme šunku, alebo teda čo sme si prichystali.



Po naukladaní ingrediencií opäť posypeme (už bohatšie) strúhanou mozarellou a jemne poprášime oreganom.


Originál recept hovorí, že treba aj poprskať olejom (my to nemastíme a pohoda). Dáme do zohriatej rúry na 200°C asi na 10 minút (dávala som dva plechy nad sebou pri zapnutom ventilátore).


Z uvedeného množstva cesta vyjdú 4 ks. Ja som robila rybičkovú s olivami, šampiňónovú s cibuľou a nivou, Hawai (tá šunková s ananásom) a sedliacku (so slaninou, cibuľou a paprikou).
Nie je to nijako zložité, len trocha babračka s tým obkladaním, ale zas výsledok určite poteší, lebo to stojí za to.

   Recept je zo starého časopisu 100+1 zahraničných zaujímavostí. V článku sa písalo, že toto je origoš taliansky recept, ale pizza sa pečie v peci a má maťjedinečnú príchuť preto, že sa do pece dáva tvrdé drevo. Čiže s pecou to bude horšie. Ale nie, aj v elektrickej je to super! :-)

 



1 komentár:

snehulienka povedal(a)...

mňam, mňam :-D poviem ti ako sa mi to podarilo :-D spolieham sa ze cesto je chrum, chrum :-D odkial mas recept?

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...